Na vlastné oči – Pochod za Oskara Dobrovodského – 13. október 2012.

Od stanice k blokáde.

 Obrázok

Cestujúcich vystupujúcich z vlaku iste zaujal, nebývalý počet policajtov či už na peróne alebo pred stanicou. Netrvalo dlho a bol jasný dôvod. Objavili sa ľudia s vlajkami a transparentami. Keď sa zjavil Marián Mišún s megafónom, bolo už každému jasné, že sa tu koná nejaký protest. Protestujúci pomiešaní s náhodnými cestujúcimi si vypočuli úvodný príhovor Mariána Mišúna. Marián ani teraz nezmenil rétoriku, politická korektnosť nie je práve jeho doménou.

Padali vcelku tvrdé slová ale zdá sa, že poslucháči vnímali rečníkom popisovanú situáciu rovnako. Ja by som iste volil diplomatickejší tón a zmiernil niektoré vyjadrenia. ObrázokAle zase ja nežijem v oblasti, kde je problémové spolužitie a tak moje vnímanie situácie v spoločnosti je zákonite iné, ako je tomu u ľudí čo sú priamo zasiahnutý absenciou zákonnosti na konkrétnom mieste, takže nesúdim.

V tejto chvíli sa zdalo, že sa akcie zúčastní len pár desiatok ľudí a to ešte nebolo jasné, kto je účastník a kto len zvedavý cestujúci.

Poznáte pána Dobrovodského? Dostal som otázku od muža, ktorý pôsobil možno všelijako, ale určite nie ako „nácek“. Spoznám, odvetil som. „Tak ho odo mňa pozdravujte, že mu držím palce, veď je to strašné, ako musí žiť. Videl som videá, veď ako môže takto niekto sa správať ako tí jeho susedia?“ Pýtal sa Ľubo, teda dúfam, že som si správne zapamätal meno, mal som si ho radšej hneď potom zapísať. Vtedy mi prišla myšlienka, veď pochod mi neujde a ako vníma situáciu okolo pána Dobrovodského človek milión, jeden z nás, Ľubo?Obrázok

Pozval som Ľuba na pivo vedľa do bufetu. Ešte predtým som spravil fotku s tým, že som sľúbil, že foto Ľuba uvidí aj pán Dobrovodský a všetci čo s ním sympatizujú. Na pive sme problém pána Dobrovodského moc neriešili. Ľubo je fanda do modelov vlakov a bol si niečo pozrieť, nejaký starý vagón, potreboval  si vytvoriť repliku nejakej súčiastky.

Zdalo sa mi, že pochod môže byť už dosť ďaleko, a tak som sa s Ľubom rozlúčil.  Na záver mi ešte pripomenul aby som nezabudol Oskarovi tlmočiť, že s ním zdieľa jeho problémy a že mu praje, nech sa mu darí.

Vyrazil som rýchlo s tým, že musím ísť rýchlo, veď pochodujúci Obrázokuž musia  byť veľmi ďaleko.

Dobehol som ich ale už pri nadchode nad cestou a vtedy som zbadal aký je pochod dlhý, snažil som sa pochod predbehnúť po druhej strane a po dlhšom čase sa mi to podarilo. Na čele pochodu pochodovali zástupcovia asociálmi terorizovaného obyvateľstva mesta Partizánske. Míňal som bratislavčanov idúcich mi oproti, občas som zachytil ich rozhovory, v ktorých si navzájom vymieňali názor na to čo videli. Z útržkov viet som mal pocit, že vedia o čo ide a že súhlasia s pochodom.

Keď sa mi konečne podarilo pochod predbehnúť. Už to bolo dosť blízko Hradu. Mestskí policajti pôsobili pokojne, rovnako ako aj reportéri pobehujúci pred pochodom pôsobili uvoľnene, nechýbali medzi nimi úsmevy. Dobrých miest na snímanie deja nebolo veľa a tak ak som sa k nejakému dostal, rýchlo som cvakol, mnohé následne potom mi nevyšli, a ako bloger som ho rýchlo prenechal vhodné miesta profesionálom.

Blokáda.

 

Pochod spomalil a tak som sa dostal hodne pred neho. Keď som už uvažoval, že na pochod počkám, vtedy  som zhliadol blokádu. Je ich nejak málo, bola prvá myšlienka čo na napadla. Na túto šírku cesty plus chodníky to neustoja ani keby sa k zemi privarili, na to ich je moc málo, hodnotil som Obrázokv duchu porovnávajúc pevnosť ľudskej reťaze s tou masou, čo sa valila za mnou. V reťazi boli tváre známe, iné neznáme, blondínka v modrom so znakom Peace mi bola nejak povedomá, sakra kde ja som ju len videl?

Čo sa tá **** Beňová sa sem trepe, čo ona bohatá môže vedieť o tom ako sa tu žije a ako je Dobrovodskému, rázne povedala mladá slečna vedľa mňa, ostatným členom svojej partie. Patria či nepatria k pochodu, rozmýšľal som, ale potom som uvoľnil dobré miesto kameramanovi televízie.

Naozaj, od europoslankyne by som očakával v tejto veci viac, než aby sa takto identifikovala jednoznačne s podporou neprispôsobivých susedov pána Dobrovodského. Možno nemá dobré informácie, snažilo sa ju obhájiť moje lepšie ja. A kto ich má mať ak nie ona, čo má svoj záujem o veci verejné platený z verejných zdrojov, kontrovalo moje horšie ja.Obrázok

Prepustenie miesta kameramanovi sa ukázalo ako prezieravý krok, lebo som na mimovoľne dostal k ľavému, pomerne slabému krídlu obrany, ktoré o pár sekúnd čelilo útoku spravodlivo rozhorčenej dôchodkyne: „Prečo ja mám 300 € dôchodok, a oni dostávajú vysoké dávky !!!, Já byť Tvojú mati, takú Ti…“ Blokátori skúsili síce oponovať ale včas pochopili, že spravodlivo rozhorčenému dôchodcovi sa neodvráva. Mali štastie v počasí, keby mala pani dáždnik, možno by situácia z filmu Pelíšky – hledáš někoho soudruhu mala v Bratislave svoju repliku.

V tej chvíli stáli už pred líniou blokátorov  policajti a bola im prečítaná výzva na uvoľnenie trasy Obrázokpochodu. V tej chvíli som očakával nejaké krátke prehlásenie k účastníkom blokády a rešpektovanie výzvy a predpokladal som, že blokáda svoj cieľ splnila. Na moje prekvapenie bol príkaz polície odmietnutý. Ani pani europoslankyňa, ktorá by mala byť občanom príkladom, reťaz neopustila.  Očakával som, čo teraz polícia spraví. Stovky protestujúcich stáli neďaleko, rešpektujúc asi pokyny polície alebo minimálne pokyny Mariána Mišúna. Ulica burácala heslami demonštrantov, niečo v štýle chceme slobodu a z pohľadu od blokády vyzeral ten zástup na druhej strane nekonečný a jeho hlas mohutný.

Ja byť veliteľom polície, tak upozorním blokátorov, že sťahujem ľudí a pustím pochod oproti, ktovie, dokedy by stáli, rozmýšľal som. Bol to naozaj obrovský nepomer, ak by blokátori mali hájiť celú šírku svojich Thermopýl, tak by minimálneObrázok na polovici obrany museli byť v jednom rade. A ešte je tu tá spravodlivo rozhorčená dôchodkyňa k tomu.

Keďže policajný veliteľ nemal prístup k mojim strategickým úvahám, povolal radšej ťažkoodencov, ktorí vystriedali poriadkovú políciu. Ešte niečo riešili a medzitým prešiel nebránenou časťou ulice pán Oskar Dobrovodský a nasledovala prudká výmena názorov medzi ním a europoslankyňou Beňovou. Tá to nevydržala, a rozbehla sa z blokády a vyzeralo to tak, ako keby chcela preskočiť rad ťažkoodencov a pánu Dobrovodskému jednu vlepiť. Navzájom si nadávali do fašistov a aj na tvárach policajtov bolo vidieť, že sa na situácii vcelku bavia. Každopádne Oskar mal v spore navrch, výškou, argumentáciou i hlasovým fondom. No asi to nebude  s fašistickými sklonmi občanov Slovenska vážne, keď si navzájom nadávajú do fašistov, pomyslel som si. Pokiaľ je to stále nadávka…

Ťažkoodenci jemne vytlačili blokátorov do križovatky a protestný pochod ich obišiel. Keď pochod prešiel, dostali policajti príkaz skontrolovať totožnosť blokujúcich a to sa blokujúcich zjavne dotklo. Následne ObrázokEduard Chmelár sa dostal do hlasného konfliktu so slušne vyzerajúcim a distingvovane pôsobiacim pánom, ktorý sa prezentoval ako redaktor rádia Lumen. Vyzeralo to už pomaly ako pokus o fyzický atak spomínaného pána ale našťastie reťaz policajtov bránila priblíženiu sa medzi oboma pánmi. Nuž ani druhá strana nech mi o serióznosti nič nevykladá, čím sa líšia od tých, čo kritizujú, pomyslel som si.

Zhromaždenie.

 Obrázok

O pár metrov za tým už bolo miesto zhromaždenia. Vynikajúci prejav mal pán Dobrovodský, miestami naozaj tvrdý, ale tomu sa asi nik nečuduje, po tom čo zažíva už 4 roky. Nasledovali ďalšie prejavy, s tých som mal už rôznorodý pocit. Hovoril zástupca SP Jakub Škrabák, potom nejaký starší pán a ďalší. Vtedy na mňa doľahla celá šírka problémov, ktorým na Slovensku čelíme.

Naozaj to v týchto končinách môže dopadnúť všelijako a história bude mať moju generáciu za volov. Sú tu naozaj problémy, ktoré by demokratická krajina nemala mať, tu by mal platiť zákon pre všetkých rovnako. Nemali by existovať postihnuteľný a nepostihnuteľný.

Neriešenie tejto situácie môže eskalovať tak, že slová o revolúcii čo tam padli sa môžu dostať na program dňa, môžu nájsť dosť ľudí, ktorí už iné východisko nevidia, nebolo by to poprvé v histórii sveta a ani nie naposledy. Môže prísť ráno, čo nás prebudí do občianskej vojny.

Epilóg.

Zbadal som, že aktivisti z Partizánskeho to balia a odchádzajú. Chcel som s nimi prehodiť pár slov a vlastne im aj poďakovať za príkladne občiansky pochod čo zorganizovali vo svojom meste. Nakoniec som sa rozhodol s nimi ísť aj domov, veď sme mali spoločnú trasu. Dozvedel som sa veľa vecí zo zákulisia protestu a aj to, ako dnes spolužitie v ich meste vyzerá. Je to naozaj katastrofa, pokiaľ žijete v meste, kde sa môžete kedykoľvek stať obeťou teroru neprispôsobivých, pri ceste s kostola, pri prechádzke s deťmi, okrádaní, ponižovaní a to všetko beztrestne, lebo priestupková imunita ľudí na sociálnych dávkach platí, tak vážne sa zamyslíte nad tým, či žijete ešte v demokracii.

Môj pocit z tých informácií, veď to je ako za Hitlera, vtedy tiež mohli skutoční náckovia z SA či SS terorizovať v krajine koho uznali za vhodné, toho, kto sa im nepáčil pre vieru, presvedčenie alebo aj majetok,  a veru obeť sa v tom štáte nedovolala pravdy. A ani teraz v tom našom, ako napríklad pán Dobrovodský. Možno tu je kľúč vo formovaní verejnej mienky. To, že asociálni spoluobčania môžu v súčasnosti robiť beztrestne to čo robia (keby nerobili, neboli by asociáli) nie je znakom toho, že tu nie je fašizmus, ale ich konanie práveže v istých parametroch dokonca pripomína to, čo sa dialo v časoch fašizmu, myslím tým ešte na roky predvojnové. Ja viem, že mi ľudskoprávny aktivisti odpovedia, že som opomenul základný rozdiel, že kým tamtí si vyberali podľa naozaj zavrhutia hodných kritérií, pre týchto súčasných platí jediné kritérium, ako ďaleko to k vám majú a terorizujú hneď z kraja do radu.  Preto som napísal, v istých parametroch, nie vo všetkých a spôsob výberu je ich obetiam stejne ukradnutý.

Vracal som sa domov po svojom meste, zahalenom v rúšku tmy. Chodím po tomto meste o polnoci, po polnoci a bez strachu. Nie, že by sa tu nikdy nič nestalo, ale pravdepodobnosť toho, že sa mi tu niečo stane hoc aj nad ránom nie je taká veľká nato aby som ostal doma. Mysľou som pri aktivistoch s Partizánskeho, ktorí ten pocit nemajú ani na poludnie. A napriek tomu spravili naozaj príkladne slušný a občiansko – demokratický pochod, aby upozornili mňa, ale hlavne kompetentných, že aj oni chcú žiť tak, ako je to zatiaľ umožnené mne.

Reklamy

One thought on “Na vlastné oči – Pochod za Oskara Dobrovodského – 13. október 2012.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s